Adaptogén
Adaptogén označuje látku (rastlinného, živočíšneho alebo umelého pôvodu), ktorá zvyšuje odolnosť organizmu voči stresovým situáciám ako sú zranenia, fyzická i psychická únava, ale i strach a úzkosť. Organizmu sa zlepšuje schopnosť odolávať týmto situáciám, teda adaptovať sa na ne a prispôsobiť sa im.
Termín adaptogén vytvoril v roku 1947 ruský vedec Dr. Nikolaj Lazarev. Na to aby sa stala látka adaptogénom musí však spĺňať určité kritéria:
- mať len minimálne nepriaznivé pôsobenie na fyziologické funkcie organizmu,
- zvyšovať odolnosť organizmu voči nepriaznivým vplyvom, nie špecifickým účinkom a to prostredníctvom širokej škály fyzikálnych, chemických a biochemických faktorov,
- mať celkovo normalizujúci účinok, ktorý zlepšuje všetky stavy a nezhoršuje žiadny z nich.
Adaptogény sú prírodné produkty ktoré:
- zlepšujú celkovú kondíciu organizmu,
- zlepšujú stav buniek a tkanív nervovej, cievnej a pohlavnej sústavy,
- urýchľujú liečebné a regeneračné procesy v tele,
- spomaľujú degeneratívne procesy v tele, starnutie, opotrebovanie organizmu, orgánov, tkanív a buniek,
- priaznivo vplývajú na viacero funkcií súčasne, upravujú a vyrovnávajú patologické zmeny a výkyvy spôsobené nesprávnym fungovaním orgánu, upravujú obsah a množstvo niektorých látok v organizme,
- pôsobia proti zápalom,
- zvyšujú fyzickú silu a duševnú pohodu.
Adaptogény – obsahové látky:
- neovplyvňujú nežiaducim spôsobom fyziologické funkcie organizmu,
- nevyvolávajú pri užívaní s liečivami žiadne nežiaduce účinky.
Medzi adaptogény patrí napríklad ženšen pravý (Panax Ginseng), schizandra čínska (Schizandra chinensis), mumio, rozchodnica ružová (Rhodiola rosea) a leuzea šuštivá (Leuzea carthamoides).
Naopak adaptogénmi nie sú káva a iné rastliny s obsahom kofeínu, efedrín, pseudoefedrín a kokaín.
