sulforafan

Sulforafan

Sulforafan je zlúčenina síry. V rastlinách je sulforafan viazaný na molekulu cukru ako sulforafan glukozinolát. Nachádza sa prirodzene v hlúbovej zelenine ako brokolica, karfiol, kapusta a kel. Najbohatším zdrojom sulforafanu sú hlavičky brokolice.

Sulforafan pôsobí ako signalizačná molekula. Hneď ako sa dostane do bunky, má schopnosť naštartovať viac ako 200 génov, ktoré mohli byť do vtedy vyradené z činnosti kvôli vysokej toxicite bunky, zlej životospráve, či vysokému veku. Akonáhle sa gény uvedú do svojej činnosti, začnú produkovať detoxikačné a antioxidačné enzýmy, ktoré bunku zbavia toxínov a obnovia jej činnosť na maximum.

Mnoho štúdií dokazuje, že sulforafan má pozitívne účinky proti rakovine prostaty, močového mechúra, pečene, vaječníkov, hrubého čreva a pľúc.

Sulforafan:

  • zabraňuje rastu rakovinových buniek narúšaním činnosti proteínov, ktoré podporujú bunkové delenie vo vnútri rakovinových buniek;
  • môže prinútiť rakovinové bunky hrubého čreva, aby spáchali samo deštrukciu;
  • posilňuje činnosť detoxikačných enzýmov, ktoré zabraňujú pôsobeniu látok zodpovedných za vznik rakoviny;
  • ochraňuje imunitný systém pred ničivou silou starnutia.

K2 AntiAge obsahuje extrakt zo surovej brokolice. Extrakt znamená, že je odstránený balast, ktorý nahradí maximálne množstvo účinnej látky.

Surová brokolica má bio aktivitu cca 37 % (podiel sulforafanu na hmotnosť), avšak ak brokolicu uvaríme, jej bio aktivita sa zníži na 3,4 %. Tak isto sa suforafan z uvarenej brokolice dlhšie absorbuje. Kým zo surovej brokolice mu to trvá 1,6 hodiny, z uvarenej sa to blíži až k 6 hodinám.

zensen a jeho adaptogenna cinnost

Ženšen pravý – Panax Ginseng

Ženšen pravý je najsilnejším posilňujúcim prostriedkom v ázijskej medicíne. Obsahuje zmes niekoľkých desiatok unikátnych látok s vysokým efektom účinku. Tieto účinné látky tvoria viac ako 20 % hmotnosti sušeného koreňa. Ženšen necháva v závese bežne podporujúce látky ako je káva, čaj, nikotín a energetické nápoje. Jeho účinok nastupuje pozvoľnejšie, ale za to je dlhodobý a vo všetkých stránkach aj viac zdraviu prospešný.

Ženšen spomaľuje odumieranie buniek, spomaľuje ich starnutie a pomáha predchádzať civilizačným ochoreniam. Patrí medzi najsilnejšie toniká (povzbudzovače) tradičnej čínskej medicíny a zároveň je doteraz najúčinnejším známym adaptogénom. Nie je to liek ani zázrak, je to proste rastlina.

Rastlina ženšen obsahuje účinné látky saponíny –  GINSENOIDY, ktoré majú stabilizačný (adaptogénny) vplyv na ľudskú fyziológiu. V posledných 70 rokoch sa stal ženšen predmetom mnohých skúmaní a mnohých štúdií a bol ohodnotený ako jeden z najúčinnejších adaptogénov.

Preukázateľné účinky ženšenu na ľudský organizmus

Činnosť mozgu

  • zvyšuje fyzický a duševný výkon organizmu,
  • zlepšuje pamäť, sústredenosť, priestorovú orientáciu a schopnosť učiť sa,
  • spomaľuje starnutie mozgových buniek a ich opotrebovanie, zrýchľuje reakčný čas,
  • pri dlhodobom užívanie vie pozitívne vplývať na mentálnu výkonnosť u ľudí trpiacich Alzheimerovou chorobou.

Činnosť kardiovaskulárneho systému

  • normalizuje krvný tlak – u ľudí s vysokým krvným tlakom ho znižuje a ľudí s nízkym zase naopak,
  • saponíny pomáhajú znižovať obsah krvného cholesterolu
  • zlepšuje krvný obeh a znižuje riziko výskytu aterosklerózy,
  • posiľnuje srdce, pľúca, pečeň, slezinu a obličky,
  • zabraňuje vzniku hemoroidov a kŕčových žíl.

Plodnosť

  • zlepšuje potenciu u ľudí s týmto ochorením,
  • zvyšuje počet a aktivitu pohyblivých spermií,
  • podieľa sa na NO efekte (zodpovednom za erekciu), zlepšuje libido.

Stres

  • urýchľuje uvoľňovanie hormónov, ktoré sú súčasťou prirodzeného proti-stresového obranného mechanizmu, čím dochádza k obmedzeniu fyziologických ukazovateľov stresu,
  • stabilizuje hladinu kortizolu (hlavný stresový hormón),
  • ako modelový adaptogén je jedným z najlepších prostriedkov na ochranu pred duševným stresom.

Vplyv rádioaktivity

  • klinické testy dokázali, že ženšen veľmi pomáha onkologickým pacientom pri liečbe rádioterapiou. Zvyšuje totiž počet krvných doštičiek, bielych, ale i červených krviniek. Znižuje horúčky spôsobené radiáciou, zlepšuje chuť do jedla, celkovo urýchľuje zotavenie organizmu. Významne vplýva na telo ako prevencia a ochrana pred radiačným žiarením.

Imunita

  • posilňuje imunitu,
  • má antioxidačné a protizápalové účinky,
  • tlmí chronické zápaly, prehnanú alergickú reakciu (autoimunitné ochorenia) , chráni telo pred vírusmi.

Ženšen pravý zvyšuje pracovnú schopnosť a dodáva telu energiu, bez toho aby vyvolával v noci nespavosť. Stimuluje pečeň, pozitívne vplýva na žalúdočné vredy, zlepšuje činnosť mozgu, podporuje sústredenie a vyrovnáva mužskú i ženskú hormonálnu rovnováhu. Cení sa ako afrodiziakum, chráni pred radiáciou a rakovinou. Pomáha pri metabolických poruchách, ako je cukrovka, zvýšený cholesterol, problémy s pečeňou, žalúdočné, ale i všetky ostatné tráviace problémy. Má pozitívny vplyv na ochorenia nervového pôvodu ako Alzheimerova a Parkinsonova choroba, duševné poruchy a senilita.

Ženšen je mimoriadny adaptogén, ktorý zvyšuje fyzickú i duševnú odolnosť organizmu voči škodlivým vplyvom prostredia. Zbystruje zmysly, pôsobí anabolicky, chráni organizmus pred vyčerpaním. Má silné antioxidačné vlastnosti, je účinný pri liečbe anémie.

oxidacny stres

Oxidačný stres

Oxidačný stres v ľudskom organizme nastáva, keď je produkcia reaktívneho kyslíka (tzv. voľného radikálu, ktorý vzniká ako vedľajší produkt okysličovania a látkovej premeny) väčšia, ako schopnosť tela detoxikovať alebo neutralizovať tieto reaktívne medziprodukty. Tvorba voľných radikálov vzniká už pri dýchaní.

Nerovnováha medzi tvorbou a elimináciou voľných radikálov vedie k oxidačnému poškodeniu proteínov, molekúl a génov. Pokiaľ organizmus nie je schopný tieto voľné radikály z tela eliminovať, poškodenie sa ďalej rozširuje.

U ľudí sa oxidačný stres podieľa na viacerých ochoreniach ako napr. ateroskleróze, Parkinsonovej chorobe, srdcovom infarkte a iných ochoreniach srdca a cievneho systému, Alzheimerovej chorobe a pod.

Medzi vonkajšie faktory spôsobujúce oxidačný stres patria: nadmerné vystavenie UV žiareniu, fajčenie, nezdravá strava (mastné, vysmážané jedlá…), nadmerné cvičenie (silné zaťaženie organizmu – pretrénovanosť), niektoré lieky a liečivá, znečistené ovzdušie a znečistená voda.

Voľné radikály môžu vo svojej ničivej funkcii zastaviť len antioxidanty. Niektoré sa v tele prirodzene vyskytujú, avšak nie v takej miere, ako sa voľné radikály v tele tvoria. Antioxidanty eliminujú voľné radikály, ktoré následne strácajú ničivý účinok na bunky, gény, proteíny.

koenzym q10, účinky koenzýmu Q10, účinky koenzím Q10

Koenzým Q10

Koenzým Q10 (ubichinón), skrátene Q10 je zlúčenina podobná funkciou vitamínom. Je obsiahnutá vo väčšine ľudských buniek, okrem tých, ktoré nemajú mitochondrie – to sú červené krvinky a bunky šošovky v oku. Koenzým Q10 významne prispieva k premene energie obsiahnutej z potravy na chemickú energiu vo forme ATP (adenozíntrifosfát)*.

Najviac koenzýmu teda obsahujú orgány s najväčšou požiadavkou na energiu – srdce, pľúca a pečeň. Starnutie býva spojené s poklesom koezýmu Q10 v mitochondriách (elektrárňach) buniek.  Keďže pri tvorbe energie v mitochondriách vznikajú kyslíkové radikály, ktoré spôsobuje ďalšiu DNA mutáciu, je nevyhnutné, aby koenzým Q10 ako antioxidant bol priamo pri zdroji voľných radikálov. Mitochondrie sú súčasťou takmer všetkých buniek. Ich počet je v bunkách rôzny. Niektoré bunky majú po 1 mitochondrii, iné ich majú aj tisíc. Všetko závisí od metabolickej aktivity bunky. Veľa mitochondrií sa nachádza v bunkách srdca, pretože tu jedna bunka musí vytvoriť veľa energie na to, aby fungoval celý organizmus.

Koenzým Q10 má kľúčovú metabolickú funkciu v organizme. Okrem toho, že je antioxidant a neutralizuje voľné radikály kyslíka, znižuje oxidatívny stres, má dôležitú úlohu z hľadiska tvorby energie v mitochondriách. Do 30. roku života sa koenzým Q10 tvorí v tele každého zdravého jedinca v dostatočnom množstve, no postupne s pribúdajúcim rokom jeho tvorba klesá. Paralelne s tým organizmus starne. Starnutie je spojené aj s tvorbou vrások.

Nedostatok koenzýmu Q10 v tele sa prejavuje zníženou výkonnosťou, horšou toleranciou záťaže, zníženou aktivitou a výkonnosťou, únavou a zníženou schopnosťou regenerácie. Dlhodobejšie nedostatky Q10 oslabujú organizmus, znižuje sa schopnosť koncentrácie, urýchľuje sa starnutie nielen telesných orgánov, ale i kože, pretože dochádza k poklesu schopnosti regenerácie buniek.

*ATP (adenozíntrifosfát) predstavuje primárny zdroj energie pre bunku. Energia sa uvoľňuje pri hydrolytickom štiepení molekuly kyseliny trihydrogénfosforečnej z molekuly ATP, pričom vzniká ADP (adenozíndifosfát). Uvoľnená energia sa využíva na široké spektrum dejov, ktoré si vyžadujú energiu.

adaptogeny

Adaptogén

Adaptogén označuje látku (rastlinného, živočíšneho alebo umelého pôvodu), ktorá zvyšuje odolnosť organizmu voči stresovým situáciám ako sú zranenia, fyzická i psychická únava, ale i strach a úzkosť. Organizmu sa zlepšuje schopnosť odolávať týmto situáciám, teda adaptovať sa na ne a prispôsobiť sa im.

Termín adaptogén vytvoril v roku 1947 ruský vedec Dr. Nikolaj Lazarev. Na to aby sa stala látka adaptogénom musí však spĺňať určité kritéria:

  • mať len minimálne nepriaznivé pôsobenie na fyziologické funkcie organizmu,
  • zvyšovať odolnosť organizmu voči nepriaznivým vplyvom, nie špecifickým účinkom a to prostredníctvom širokej škály fyzikálnych, chemických a biochemických faktorov,
  • mať celkovo normalizujúci účinok, ktorý zlepšuje všetky stavy a nezhoršuje žiadny z nich.

Adaptogény sú prírodné produkty ktoré:

  • zlepšujú celkovú kondíciu organizmu,
  • zlepšujú stav buniek a tkanív nervovej, cievnej a pohlavnej sústavy,
  • urýchľujú liečebné a regeneračné procesy v tele,
  • spomaľujú degeneratívne procesy v tele, starnutie, opotrebovanie organizmu, orgánov, tkanív a buniek,
  • priaznivo vplývajú na viacero funkcií súčasne, upravujú a vyrovnávajú patologické zmeny a výkyvy spôsobené nesprávnym fungovaním orgánu, upravujú obsah a množstvo niektorých látok v organizme,
  • pôsobia proti zápalom,
  • zvyšujú fyzickú silu a duševnú pohodu.

Adaptogény – obsahové látky:

  • neovplyvňujú nežiaducim spôsobom fyziologické funkcie organizmu,
  • nevyvolávajú pri užívaní s liečivami žiadne nežiaduce účinky.

Medzi adaptogény patrí napríklad ženšen pravý (Panax Ginseng), schizandra čínska (Schizandra chinensis), mumio, rozchodnica ružová (Rhodiola rosea) a leuzea šuštivá (Leuzea carthamoides).

Naopak adaptogénmi nie sú káva a iné rastliny s obsahom kofeínu, efedrín, pseudoefedrín a kokaín.

podhubie husenice cinskej

Cordyceps sinensis

Cordyceps sinensis, inak nazývaný aj podhubie húsenice čínskej, patrí medzi tradičné lieky čínskej medicíny starej niekoľko tisícročí. Možno ho nájsť len v Tibete, Nepále a v Číne v nadmorskej výške nad 3000 metrov. Klimatické podmienky sú veľmi drsné s priemernými ročnými teplotami 0,2 – 0,8 °C, vlhkosťou vzduchu 50 – 70 % a snehovou prikrývkou počas 140 – 286 dní ročne.  V týchto krajinách ho popisujú ako „v zime červ, v lete tráva“ a to vďaka jeho neobyčajnej podobe počas svojej existencie. V letnom období existuje v podobe huby, počas zimy parazituje na larvách.

V krátkom letnom období sa chová Cordyceps ako huba – má hnedú farbu a podobá sa na bylinu. Po období vytvárania spór, teda na zimu, z huby vystrelí spóra, ktorá sa usadí na larvu motýľa Hepialus armoricanus a začne v ňom parazitovať. Huba začína prerastať do húsenice a vysávať z nej výživné látky. Húsenica je poškodená a zarýva sa do zeme. Nakoniec je húsenica celá skonzumovaná a celý priestor v rohovinovom obale zaberie spóra. Na jar opäť vybehne zo zeme ako huba a pokračuje v tomto cykle.

Existuje viac ako 680 druhov rodu Cordyceps, avšak Cordyceps sinensis je z nich najznámejší a najslávnejší. V dávnych dobách bol Cordyceps pokladaný za tak vzácny, že bol štvornásobne vyvažovaný striebrom.

Cordyceps obsahuje  biologicky aktívne látky ako polyaminy, peptidy, 77 mikro a makro prvkov, vitamíny skupiny B, E, K, všetky esenciálne aminokyseliny, glutamát, L-tryptofán, arginín, lyzín, deriváty ergosterolu a alkaloidy. Okrem toho, viac ako 80 druhov enzýmov (vrátane koenzýmu Q10) mastné kyseliny (olejovú, linolovú, palmitovú a stearovú) a steroly. Medzi najdôležitejšie aktívne látky patria polysacharidy, nukleotidy a cyklosporín.

Najaktívnejšie zložky Cordycepsu:

  • CORDYCEPIN – má antivírusové, protiplesňové a antibakteriálne účinky;
  • ADENOSIN – zlepšuje využitie kyslíka bunkou, zlepšuje viskozitu krvi a prispieva tak k správnemu prekrveniu srdca, mozgu a pohlavných orgánov; podieľa sa na tvorbe energie;
  • KYSELINA CORDYCEPINOVÁ – posilňuje imunitný systém a udržiava kardiovaskulárny systém v dobrej kondícii;
  • POLYSACHARIDY – aktivujú makrofágy a zvyšujú ich aktivitu, podporujú detoxikáciu organizmu a pôsobia ako silné antioxidanty.

Cordyceps a jeho účinky:

  • imunologická regulácia – tak ako vie posliniť imunitu, tak isto ju vie znížiť pri autoimunitných reakciách;
  • účinky ako prírodné antibiotikum, vykazuje baktériostatické účinky (zastavuje rast baktérií) proti niektorým desiatkam patogénnych baktérií;
  • protizápalové účinky;
  • rozširuje krvné cievy, zvyšuje krvné zásobovanie srdca a pľúc, reguluje rovnováhu kalcia a počet trombocytov;
  • znižuje množstvo lipidov a molekúl cholesterolu v krvi;
  • zvyšuje prietok krvi;
  • adaptogénna vlastnosť;
  • zvyšuje schopnosť organizmu prispôsobiť sa nedostatku kyslíka, toxickým látkam, veľkým fyzickým záťažiam;
  • má antioxidačné účinky, odstraňuje z organizmu toxické látky (aj metabolity liekov);
  • zlepšuje okysličovanie všetkých buniek v tele – pozitívne vplýva na tvorbu energie v mitochondriách;
  • pomáha zlepšovať stavy únavy;
  • zlepšuje pamäť;
  • má omladzujúce účinky;
  • reguluje hladinu krvného cukru (zlepšuje stav u diabetikov) – zlepšuje metabolizmus glukózy v krvi za súčasného zvyšovania citlivosti na inzulín;
  • nemá žiadne vedľajšie negatívne účinky;
  • znižuje hladinu fibrinogenu a tiež viskozitu krvi čo uľahčuje znižovanie rizika vzniku infarktu;
  • zvyšuje sexuálnu túžbu a sexuálne funkcie ako u starých tak i u mladých ľudí.
mutacia buniek

Mutácia buniek

Mutácie sú dedičné zmeny, ktoré sa prejavujú ako trvalé a jedinečné zmeny znakov a vlastností organizmu, ktoré sú podmienené zmenami v ich DNA. Ak táto zmena nie je odstránená opravnými bunkovými mechanizmami, stáva sa trvalou a prenáša sa do potomstva.

Podľa efektu možno hovoriť o prospešných mutáciách, vďaka ktorým získa jedinec určité vylepšenie, alebo o škodlivých mutáciách, ktoré jedincovi prinášajú nejakú nevýhodu.

Výskyt mutácií

Za vznik mutácii sú zodpovedné mutagény. Sú to látky alebo faktory, ktoré zvyšujú početnosť mutácií. Rozdeľujú sa do troch skupín:

  1. fyzikálne mutagény – rôzne druhy ionizačného a neionizačného žiarenia
  2. chemické mutagény – lieky, pesticídy, látky získané potravou
  3. biologické mutagény – niektoré onkogénne (rakovinotvorné) vírusy

Voľné radikály a vznik mutácií

Každá bunka nášho tela prežíva 10 000 „útokov“ voľných radikálov denne. Voľné radikály poškodzujú okrem DNA aj bunkoé membrány, proteíny a tuky. V priebehu 70 rokov života sa v tele vytvorí približne sedemnásť ton voľných radikálov.

Voľné radikály môžu poškodiť DNA, vyvolať tak mutácie. Mutované bunky sa tak môžu vyvinúť na rakovinové.